Výstava ‘Variabilita Turba’ Svätopluka Mikytu naznačuje spôsoby autorovho vizuálneho premýšľania v procese konfrontácie vonkajších a vnútorných obrazov. Podkladom pre vznik novotvarov a nových obrazov je reinterpretácia starej estetiky, minulých reprezentácií a ich vývojovej kontinuity, zasadenej do súvislostí nepretržitých dejín umenia a kultúry. Zo svojej východzej grafickej pozície dlhodobo experimentuje s intervenčnými spôsobmi tlače do nájdených vintážových tlačovín. Jeho série monotypií a monochrómov sú v kontexte aktuálnej výstavy poňaté ako sofistikované obrazové databázy foriem. Horizontálny a vertikálny obraz sa tu rozširuje do priestoru a narastajúcim reliéfnym vrstvením pretlačí či monochromatických kompozícií buduje prekrývajúce sa významové roviny. Zdanlivo nezosúvzťažniteľné obrazy však nie sú izolované významové systémy, naviac, vo vzájomnej komunikácii utvárajú novú a nepredvídateľnú dynamiku. Toto fungovanie je blízke modelu ľudskej obrazovej pamäte, alebo pamäte vôbec, ktorá je podľa tvrdení založená na akýchsi okruhoch, alebo slučkách, ku ktorým ak niečo pridáme, vždy ju tým narušíme.
V Mikytových výstavných riešeniach sa už dlhodobo objavuje postupujúca, hoci aj selektívna expanzia do priestoru (viď. používanie nedecentných rámov a neskôr monumentálnejších vitrín, či zahrnutie nepoddajných, povedzme vlnitých textilných materiálov, alebo ďalších atypických, “sochárskejších” podkladov, či ohraničení) a tendencie k vrstveniu (prekresby, pretlače, prekrývania, a pod.). Tu smeruje k modelu komplexnej inštalácie, kde významy jednotlivostí sa asociatívne rozvíjajú v kontexte tých ďalších a v podmienenom vzťahu k pozícii diváka a jeho fyzickej prítomnosti v priestore. Vzniká nelineárne a v rozdielnej hustote rozvíjaná naratívna linka, ktorá miestami abstrahuje do vysoko senzuálnych formových a farebných poínt, ktoré definuje symetria/asymetria, rytmus, opakovanie, atď.
Výstava je postavená na koncepte antikonizmu, ktorý je jeden z možných prístupov k uchopeniu Mikytovej práce, ktorá býva zvyčajne vysvetľovaná diskurzívne, a v súlade s rétorikou východoeurópskeho umenia prelomu storočí. Politická geografia je však čoraz zjednodušujúcejším vodítkom, a to aj v prípade, ak je autorský výber apropriovaného a použitého materiálu pomerne jednoznačne definovaný z historického, politického, alebo estetického hľadiska (viď. Mikytove odkazy na modernizmus, či dobovú propagandu). Všadeprítomný motív absencie obrazu je možné vysvetliť princípom “diery vo vlajke” – je to termín známy z obdobia maďarskej revolúcie z roku 1956, kedy sa na všetkých vlajkách vo verejnom priestore vystrihovali staré komunistické emblémy a zostávala po nich len diera v čiernej vlajkovine. Mikytova práca sa rozvíja okolo momentu, kedy jeden symbol už neplatí, ale nový zatiaľ nie je. Zobrazenie materiálnej reality nahrádza "prázdne" farebné prostredie, minimalistický monochróm je umiestnený namiesto figurálneho prvku; nové významy vznikajú vymazávaním, ktoré je súčasne dopĺňaním.
Mira Keratová
---------------------
Svätopluk Mikyta (narodený 1973 v Čadci), absolvent VŠVU v Bratislave, študoval na Štátnej akadémii výtvarných umení v Stuttgarte (SRN), v rokoch 2001-2002 bol štipendiátom DAAD na UDK Berlin. V roku 2008 sa stal víťazom Ceny Oskára Čepana, v roku 2009 sa zúčastnil rezidenčného pobytu v ISCP v New Yorku, v roku 2011 sa stal víťazom Strabag Art Award. Na FaVU VUT v Brne vedie Ateliér kresby. Vybrané výstavy: Circular Ruins, Galéria MeetFactory Praha (2014), Vzpomínky na budoucnost, Dům umění mesta Brno (2013), Antykryształy, Galeria LETO Varšava (2013), Haunting Monumentality, Galeria Plan B Berlin (2012), Delete, Slovenská národná galéria Bratislava (2012), Society, Utopie und Stilleben, Strabag Artlounge Wien (2012). Jeho diela sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy, Art Institute of Chicago, Zabludowicz Collection London a i.
Mira Keratová, kurátorka a historička umenia. Je autorkou kurátorského a výskumného projektu Pracovná pamäť (tranzit, Bratislava 2009), v rokoch 2012-2013 pripravila retrospektívu Ľubomíra Ďurčeka s názvom Situačné modely komunikácie (SSG Banská Bystrica, SNG Bratislava), v roku 2011 bola kurátorkou inštalácie Stana Filka POST BIGSF BANGSF ARTSF na bienále v Lyone (FR). O súčasnom umení prednášala na VŠVU v Bratislave a na VUT v Brne. Momentálne je kurátorkou v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici.
----------------------------------------------------------
V prípade záujmu o rozhovor s tvorcami výstavy nás neváhajte kontaktovať telefonicky alebo mailom na adrese office@krokusgaleria.sk
mikyta_variabilita_turba_krokus_dokumentacia.pdf