V audiovizuálnom projekte s názvom Khroniky dokumentujú každodenný život tamojších obyvateľov prostredníctvom videa, fotografie, textu a zvukového záznamu. Na rozdiel od tradičných dokumentárnych praktík sa umelci rozhodli svoju prácu nazvať folkovou operou, archívom piesní, príbehov, hudby, performance a terénnych záznamov, na pomedzí etnografického dokumentu a hudobného divadla.
Khroniky označujú ľudové piesne, spievané na svatbách, pohreboch, krstinách, pri rituáloch, verbovačkách, prácach na poli, v lese a v dome. V týchto piesňach sa z generácie na generáciu prenáša národné poznanie o vlastnej histórii a kultúre, v ich textoch sa stretávajú malé a veľké dejiny: láska, vojna, rodina, smrť, vzťahy, násilie, túžba a nenávisť. Každodenný život a politika sa zlievajú do orálnej histórie hlboko vrytej do pamäte tamojších ľudí. Autori prinášajú iný pohľad na Ukrainu, obrazy a zvuky, ktoré by sme v médiách nenašli.
Súčasťou projektu Khroniky je aj Nimcovej video s názvom Bajka (2016), ktoré autorka charakterizuje slovami: „Bajka sa snaží zachytiť súkromné, skryté skutočnosti vylúčené z dejinného príbehu regiónu. Horský hardcore rap, retro-feminizmus a lascivný karpatský hip hop stále majú čo povedať.“
Nimcovej a Dobieho audiovizuálna inštalácia je doplnená o objekt nedávno zosnulého umelca Michala Moravčíka. Na drevený objekt – botník z cyklu Vnútnorné záležitosti (2003-2004) Moravčík vyrezal vetu: „Which Nationalism is better“? Ako sám uvádza „nábytok má svoje vlastné súkromné dejiny, preto ho používam ako médium pre informáciu. (…) Nábytok má svoj vlastný kód, spája sa s domovom. Kolízia nábytku a textu je pre mňa zaujímavou artikuláciou dvoch foriem kódovania, spolu vytvárajú nový kód.“(1) Nacionalizmus nevzniká iba na uliciach a námestiach, ale hlboko v súkromí domova a ako ukazuje dianie na Ukraine, v Európskej únii ale najnovšie aj v USA, demokracia euroamerického typu sa musí neustále prehodnocovať.
Špeciálnym hosťom výstavy v Bratislave je poľský hudobník Remigiusz Mazur-Hanaj, ktorý na otvorení spolu so Sholtom Dobiem zahrá hudobnú live performance. Obaja používajú tradičné ale aj domácky vyrobené hudobné nástroje, ako aj elektornické zvuky, za pomoci ktorých komponujú experimentálnu hudbu s prvkami folku, minimalizmu a noise.
--------------------
Lucia Nimcová (*1977 v Humennom), študovala na Inštitúte kreatívnej fotografie SU v Opave a na Rijksakademie van Beeldende Kunsten v Amsterdame. V roku 2007 sa stala víťazkou Ceny Oskára Čepana, v roku 2008 získala Oskar Barnack Award, v roku 2009 získala ocenenie Nadácie Tatra Banky Mladý tvorca, roku 2013 bola ocenená špeciálnou cenou poroty na fotografickom festivale vo Vevey (CH). Je autorkou viacerých fotografických kníh (Rusíni, Unofficial, Animal Imago, Leftovers).
Sholto Dobie (*1991 v Edinburgu), umelec, skladateľ, hudobník a kurátor. Pracuje so zvukom, terénnymi záznammi, performance a videom. Vedie priestor pre umenie The Laughing Bell a je tvorcom eventov Mucke Mouth. Žije v Londýne.
Remigiusz Mazur-Hanaj (*1966 v Pila), hudobník, etnograf, a scénarista. Hrá s kapelami Księżyc, Wędrowiec, Pies Szczeka a tvorí duo s Agatou Harz . Je spoluzakladateľom varšavskej asociácie Dom tańca, editorom časopisu Wędrowiec, zakladateľom labelu In Crudo.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Výstavu podporil Poľský inštitút Bratislava
(1) Michal Moravčík v rozhovore s Ivanou Moncoľovou, Which Nationalism is better? Umělec 2/2004
