Obe autorky čerpajú inšpiráciu z reálnej prírody, krajiny či sveta zvierat. V centre ich umeleckého záujmu však oveľa viac ako samotná skutočnosť stojí komplexný (a často komplikovaný) vzťah človeka k nej.
Jarmila Džuppová (1984) študuje na Fakulte umení TU v Košiciach v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby pod vedením prof. Rudolfa Sikoru. Autorka patrí k výrazným osobnostiam mladej slovenskej maľby, jej obrazy boli prezentované na viacerých samostatných a skupinových výstavách na Slovensku a v Čechách. V roku 2008 sa stala finalistkou prestížnej ceny Nadácie VUB Maľba. Dôležitú úlohu v jej tvorbe z posledného obdobia zohrávajú okrem iného motívy zvierat, napríklad postavy vlkov – živých alebo vo forme kožušín, redukovaných na bytové dekorácie. Prirodzené prostredie nahrádzajú civilizačné momenty, ktoré sú v silnom kontraste s pôvodnou živelnosťou zvierat. V Džuppovej obrazoch sa mieša individuálna biografia s odkazmi na kolektívne mýty a symboly. Výsledkom sú nečakané kompozície, ktoré otvárajú nielen tému vzťahu človeka k prírode a prostrediu, ale aj k vlastnej prirodzenosti a slobode.
Marika Vicari (1979) absolvovala štúdium na Akadémii výtvarných umení v Benátkach, počas ktorého sa špecializovala na krajinomaľbu. Motívom lesnej krajiny sa venuje aj vo svojej najnovšej tvorbe. Okrem Talianska vystavovala aj v Nemecku, Rakúsku a USA. V jej komorných zobrazeniach lesa na dreve rezonujú nielen tradície romantickej krajinomaľby, ale aj mediálne obrazy prírodnej idyly vo fotografii a filme, ktoré sú viac vizualizáciou túžob súčasného človeka, ako zobrazením skutočnosti. Prvotný dojem veľmi realistického obrazu krajiny sa pred okom diváka mení na ilúziu, založenú na premyslenej kompozícii, abstrakcii a redukcii. Les v podaní Mariky Vicari sa mení na konštruovanú simuláciu prirodzeného priestoru, ktorého harmónia je výsledkom intelektuálnej práce.
Gabriela Kisová
